OXIDAČNÉ ČÍSLO

Oxidačné číslo - číslo, ktoré vyjadruje počet elektrónov, ktoré atóm odovzdá (kladné oxidačné číslo) alebo prijme (záporné oxidačné číslo)

                         - využíva sa aj pri tvorení vzorcov zlúčenín

                      -píše sa rímskou číslicou za značku prvku

                          vpravo hore,

                         - znamienko + sa neuvádza,

                         - znamienko – sa píše pred číslicu

Oxidačné číslo môže byť:

1. Nula - má nezlúčený atóm prvku (napr. Na⁰), ale aj atóm viazaný v molekule prvku (napr. H⁰₂)

2. Kladné - majú zlúčené atómy rôznych prvkov

                - píše  sa rímskymi číslicami I až VIII, napr. Na^ICl

3. Záporné - majú zlúčené atómy rôznych prvkov

                         - píše sa rímskymi číslicami –I až –IV, napr. NaCl^–

Pri tvorení vzorcov sa využívajú typické oxidačné čísla atómov niektorých prvkov.

Typické oxidačné číslo -  pre atóm vodíka v zlúčeninách je I, napr.  v kyselinách H^ICl

                              - pre  atóm kyslíka v zlúčeninách je -  II, napr. v oxidoch MgO^-II

Súčet oxidačných čísel atómov prvkov v elektroneutrálnej molekule zlúčeniny sa rovná nule.

Pre názorné príklady tvorby chemických vorcov pozri fotogalériu.

Kladné oxidačné čísla sa vyjadrujú príponami uvedenými v tabuľke.